Po prečítaní knihy Mesto Ember, ktorá sa mi naozaj páčila, som sa odhodlal k sledovaniu filmu. Už po prvých minútach mi bolo jasné, že film je natočený presne takým štýlom, aký sa mi vôbec nepáči. Pseudogroteskne pôsobiace postavy mali pravdepodobne za úlohu zaujať hlavne detského diváka. To by som vedel pochopiť, hoci hrdzavého železného šrotu je vo filme použitého viac, ako je zdravé. Kniha bola taktiež venovaná predovšetkým detskému čitateľovi, ale nezahŕňala stupidity, miestami až absurdity typu chrobák väčší ako človek, či zmutovaný krtko vo veľkosti slona. Ten krtko bol naozaj „iná káva“. Záver filmu som prakticky už ani nesledoval, teda sledoval, ale nevnímal a nezamýšľal sa nad ním. Z väčšej časti dej filmu zodpovedá knihe. Lina a Doon sú dvaja adolescenti, ktorých zdá sa, ako jediných v podzemnom meste zvanom Ember, trápi jeho budúcnosť. Mesto je pripojené na generátor elektriny, ktorý pomaly prestáva pracovať a mesto sa prakticky rozpadá a topí v odpadkoch. Lina a Doon odhalia sprisahanie na najvyšších miestach, nájdu cestu von – na povrch Zeme a odtiaľ posielajú odkaz Doonovmu otcovi spolu s inštrukciami ako sa dostať na povrch… Kniha výborná, myšlienka taktiež, herecké obsadenie obstojné, ale spracovanie neuveriteľne nesympatické a nezaujímavé. Tým, ktorí sa majú záujem uistiť v mnou načrtnutej myšlienke vrelo odporúčam do pozornosti. 😐
[suffusion-the-author]
[suffusion-the-author display='description']